A ani na jeho nepriazeň. Ale to čo vidím, čítam a cítim za posledné dni ohľadne Stanley Cup Round 2 série NY Rangers vs Washington Capitals ma núti sa nad tým opäť zamyslieť. Akoby sa všetky mocnosti sveta spikli a namierili svoje zaklínadlá proti Jazdcom z New Yorku. Washington musí dokončiť svoju spanilú jazdu druhým kolom, plnú návratov z nezávideniahodných situácií vyplývajúcich z nešťastných prehier. Je to jeho osud.

Možno je to len môj pocit, poznačený lojálnosťou k hráčom v modrých dresoch. Pocit, že americké médiá vnímajú NY Rangers ako tým zložený z hráčov, ktorí zarábajú veľké peniaze za málo muziky a ešte majú k tomu aj kopec šťastia (akoby zabúdajúc, že Rangers si zaslúžili byť tam, kde sú za tvrdú a poctivú prácu na i mimo ľadu cez celú základnú časť). Chápem, každá krajina, každý šport má svoje nenávidené, no zároveň aj zbožňované, mužstvo. Každý sa chce vytiahnuť a poraziť futbalovú Spartu Praha alebo hokejový Slovan Bratislava. Rangers v zvýšenej miere opäť dostávajú nálepku rozmaznaných chlapcov od niektorých médií v tieto dni. Televízne športové kanály, vrátene toho najznámejšieho a najväčšieho ESPN, noviny a internetové blogy vytvárajú dojem, že Washington je Popoluška, ktorá napĺňa svoj osud podľa akéhosi Hollywoodskeho scenára. A ten sa má naplniť túto sobotu keď Madison Square Garden uvidí v rozpätí dvoch týždňoch už druhú Game 7.

Ja viem. Všetko čo píšem, môže vyznieť subjektívne a zaujato keďže fandím Rangers. No napriek tomu si dovolím tvrdiť, že čo sa týka sily oboch týmov, je to fifty-fifty. A platí to aj o pani šťastene. Tí z vás, ktorí ste mali možnosť vidieť doterajších šesť duelov, mi určite dá za pravdu. Neprajníci Rangers akoby zabudli na washingtonské šťastné góly, napr. ten z hokejky Jasona Chimeru v Game 6, ktorý sa k puku (ne)šťastným odrazením od korčulí spoluhráča dostal ako slepá kura k zrnu a potom už nebol problém streliť ho do poloodkrytej bránky Henrika Lundqvista. Naopak, stále prízvukujú tie z hokejok NY Rangers, hlavne tie z Game 5, ktorými Rangers privodili zvrat v hodine dvanástej. Nezabudnú dodať, že k tomu došlo aj tak len kvôli nešťastnej štvorminútovej presilovke, ktorá sa presunula do predĺženia. Dá sa však sila, alebo šťastie týmu merať podľa toho, kedy padne gól a nakoľko je škaredý? Nemyslím si to. Hoci len tesne v závere stretnutia, práve vtedy sa najviac ukazuje odolnosť a hlavne odhodlanosť mančaftu. Nenadarmo sa vraví, že šťastie sa (nakoniec) prikloní na stranu lepšieho.

V play off si naozaj nikto nevyberá. Všetky týmy zaćínajú po základnej časti od piky, sú nažhavené a idú na doraz. Zabudnite na nasadzovanie! Zneje to ako klišé, ale je to veľká pravda: čísla neznamenajú nič, výhoda domáceho klziska nie je zárukou úspechu. Podľa postupového kľúča NHL (ktorý som podrobil analýze v inom článku) skončili kojoti z Phoenixu na 3. mieste, hoci mali menej bodov dokonca ako až šieste Chicago. Ich spolupútnici z Pacifickej divízie, San Jose Sharks a Los Angeles Kings, vstúpili do vyraďovacej časti až zo siedmeho, resp. posledného ôsmeho miesta napriek faktu, že mali len o jeden jediný, resp. dva body menej. Stačilo málo málinko a LA mohli byť tretí a dokonca si užívať výhodu domáceho klziska. Inými slovami, omieľanie skutočnosti, že ôsmy nasadený LA Kings stihli kozmickou rýchlosťou vyradiť Number One a Number Two v Západnej konferencii, považujem, aj napriek neodškriepiteľným bodovým rozdielom po základnej časti, za zveličovanie údajného zázraku.

Médiá tu dokážu nielen vyburcovať verejnú mienku, ale jej aj podľahnúť. Aby som bol konkrétnejší, vezmem si na mušku brankára Washington Capitals, mladíka Bradena Holtbyho. Iste, má talent, a jeho vstup do naj profiligy sveta tesne pred play off, mu zatiaľ vychádza nad očakávanie. Diváci sú vo vytŕžení pri každom jeho zákroku, obdivujú jeho ležérny, ale vysoko efektívny štýl chytania. A médiá, aj tie celoamerické, nielen pochopiteľne tie priamo v hlavnom meste, vybičovanú atmosféru ešte umocňujú. V poslednom zápase napr. nastal moment, kedy Holtbymu skončila strela jedného z hráčov Rangers na samom konci pravého betónu. Puk, ktorý smeroval nezadržateľne do bránky, sa odrazil mimo. Záznam jednoznačne ukázal, že Holtby nemal v trme-vrme pred bránkou potuchy, kde je puk a jeho zákrok bola čistá náhoda - puk ho jednoducho trafil. Televízny komentátor však vyniesol Holtbyho do neba vraviac, že aj v takejto zapeklitej situácii mal puk celý čas pod kontrolou a zaknihoval si ďalší kúzelný zákrok. Komentátori majú z titulu svojej pozície ešte lepšiu možnosť pozrieť si ktorýkoľvek moment aj niekoľko krát predtym, než niečo povedia, no príliš často zisťujem, že ja, fanúšik, vidím sporné situácie z pohodlia svojej obývačky lepšie ako oni, ktorí su priamo v centre diania. Ešteže sa predsa len našiel jeden hosť v televíznom štúdiu, ktorý objektívne, so všetkou úctou k súčasnej brankárskej jedničke Capitals, poznamenal, že pochytať strely bez toho aby mu stál niekto vo výhľade (v tom sa musia Rangers v Game 7 výrazne zlepšiť oproti doterajším zápasom) dokáže aj brankár v doraste. Ináč je to pri zákrokoch so zakrytým výhľadom viacmenej o šťastí.

Na osud neverím. V čo áno je skutočnosť, že chlapci z Veľkého Jablka majú na to, aby negatívnu atmosféru zvonku živenú médiami, ktorá je niekedy tak hustá a hmatateľná, že by sa dala krájať nožom, poslali kade ľahšie zodpovedným a oduševneným výkonom v rozhodujúcom zápase vyrovnanej série. Nech sa hrá atraktívny hokej. Nech vyhrá ten lepší. Ja len dúfam, ze potrebný kúsok šťastia bude mať v sobotu večer na sebe modrý dres.